David Berkowitz sa narodil 1. júna 1953. Jeho rodné meno bolo Richard David Falco. Jeho matka, Betty Broder Falcová, sa narodila v roku 1914 a vyrastala v Brooklyne. Prežila aférku so svojim manželom, ktorého meno bolo Joseph Kleinman, a s ním náhle otehotnela. Keď mu povedala, že je tehotná, povedal jej, aby sa dieťaťa zbavila. Tak, keď sa David narodil, bol neodkladne daný na adopciu. Keď mal pár dní, bol adoptovaný Nathanom a Pearl Berkowitzovými, židovským párom z Bronxu. Zmenili poradie jeho krstných mien a pomenovali ho len David, bol ich jediným dieťaťom.
Nie je veľa známe o Davidovom skorom detstve, ale vie sa, že bol utiahnuté dieťa. Rád sa hrával na kovbojov a indiánov, vojnové hry, a iné detské hry. Ako dieťa bol bucľatý, a veľa si preto vytrpel. Bol tiež veľmi inteligentný, v roku 1960 podstúpil IQ test a dosiahol 118 bodov - "vysoko nadpriemerný intelekt". Jeden z jeho učiteľov na základnej škole ho opísal ako náladové dieťa, veľmi ľahko rozčúliteľné. David sa rád skrýval, jeho otec mu dával rôzne prezývky na to... napr. Plížič, Sliedič, alebo Špión. David sa rád plížil po dome, snažiac sa byť neviditeľný.
Toho času, keď bol v 6. ročníku, prestal sa učiť a začal robiť drobný vandalizmus najmä rozbíjanie okien na autách. Tiež začal byť pyromaniak, zakladal uhasiteľné drobné ohne. Toho času začal aj týrať a zabíjať malé zvieratá ... jedno z nich bol aj mamin miláčik - papagáj.
V roku 1967 Pearl Berkowitzová zomrela na rakovinu prsníka. To bola druhá matka, ktorú stratil. Vtedy mal 14 rokov a bol veľmi spustošený jej smrťou. Keď sa ho po pár rokoch pýtali, ako sa cítil, keď umrela, odpovedal:" aj šťastný aj smutný." Bola to sloboda. Niekedy bola otravná. Neustále sekírovala. Po 21 mesiacoch ovdovenia, sa Nathan s Davidom presťahovali z Bronxu domov do Co-op City, do komplexu výškových budov.
To bolo po prvýkrát, čo chcel vstúpiť do armády, pocítil ideu národnej príslušnosti. Stal sa pomocným požiarnikom a trénoval ako pomocný policajt v 45. obvode.
V roku 1971 utrpel ďalší psychologický úder, keď sa jeho otec rozhodol znovu oženiť. David mal odrazu nevlastnú matku, a 25-ročnú nevlastnú sestru. Vtedy vstúpil do armády. Naverboval, pretože chcel zomrieť "za dobrú vec". Vtedy sa odohrával vojna vo Vietname a dokazoval "fanatické vlastenectvo". Ale keď sa konečne dostali do Kórey, nikdy sa nedostal do boja. Jeho postoj sa rýchlo zmenil, a on si prestal predstavovať budúcnosť v armáde. Naučil sa tam ale niečo, čo využil v neskoršom živote: používať smrteľné zbrane. Dosiahol hodnosť strelca, základný stupeň znalosti streleckej zručnosti. Mal v armáde kamarátov, ale nie blízkeho priateľa. Jeho kamaráti z kasární ho prezývali Vlk na základe množstva jeho telesného ochlpenia. Neskôr sa vychvaľoval, ako bol s kórejskými prostitútkami, a o nadmernom experimentovaní s LSD, marihuanou, meskalínom a amfetamínmi. Ale pravdou asi bude, že jeho základná sexuálna aktivita v živote bola masturbácia.
V januári 1973 bola jeho jednotka poslaná späť do Fort Knox v a s týmto prevelením jeho vojenská kariéra prestala existovať. Po tomto prevelení nastalo aj jeho duchovné zrovuzrodenie, a začal navštevovať bohoslužby v Beth Haven baptistickom kostole v Louisville a onedlho sa zmenil zo žida na kresťana. V máji 1974 podstúpil rituál úplného ponorenia do vody a bol pokrstený ako člen cirkvi. To bolo po prvýkrát, keď cítil, že niekam patrí. Ale zanietenie rýchlo opadlo. V roku 1974 bol riadne prepustený z armády. Vrátil sa späť k svojej rodine v Co-op City, ale nie nadlho. Bol podozrievaný otcovou novou ženou, že jej snorí v osobných veciach.
Jeho pyromanské myšlienky sa v tom čase vrátili, medzi 13. májom 1974 a jeho neskorším zatknutím v 1977, založil najmenej 1411 požiarov. Ponechával si detailné zápisy o každom ohni, ktorý založil. Polícia neskôr našla zápisníky z rokov 1974, 1975, a 1977, ale nikdy nenašli ten z roku 1976. Zapisoval si každý, vrátane dátumu a času založenia požiaru, ulicu a mesto, kde sa to stalo, čísla miestnych požiarnych poplašných zariadení, a požiarnícky kód označujúci typ odpovedacieho prístroja. Niektoré požiare boli na prázdnych pozemkoch, iné v autách a niektoré vážnejšie požiare, ktoré zničili budovy.
V roku 1974 Nathan Berkowitz povedal Davidovi, že sa plánuje presťahovať na Floridu. Jeho železiarstvo bolo vykradnuté a bol znechutený mestským životom. David mal ostať doma, strácajúc posledného spriazneného človeka v meste. S pomocou svojho otca sa presťahoval do bytu na Barnes Avenue v Bronxe, jazdil s taxíkom a zapísal sa na Mestskú fakultu v Bronxe. Keď sa Nathan presťahoval na Floridu, David sa rozhodol nájsť svojho skutočného otca, tak sa pridal k organizácii ALMA, ktorá podporovala a radila adoptovaným deťom v hľadaní ich skutočných rodičov. Nathan a Pearl mu povedali, že jeho matka umrela, takže bol prekvapený, keď začul, že je viac ako pravdepodobne nažive. David sa na to spýtal otca a on mu nakoniec povedal pravdu: narodil sa ako nehoda, chyba, nechcený... Rozhodol sa preto nájsť tú ženu. Získal starý zápisník z roku 1965 a našiel Betty Falcovú a jej adresu. Zavolal operátorovi a na jeho prekvapenie stále bývala na tej istej adrese, ale mala utajené číslo.
Tak v máji 1975 tesne pred Dňom matiek kúpil pohľadnicu a napísal toto:"Tak ako už raz predtým/boli sme predurčení/stretnúť sa opäť/a myslím, že ten čas je teraz/chcel by som ti povedať ahoj, ale ako?/ Šťastný deň matiek!/ (Bola si mojou mamou veľmi zvláštnym spôsobom.) Podpísal sa ako R.F., iniciálkami jeho rodného mena a hodil obálku do schránky Betty Falcovej. Pár dní nato zazvonil telefón a on našiel svoju mamu.
Dohodol stretnutie s matkou v byte svojej nevlastnej sestry. Jeho sestra sa volala Roslyn. Keď sa stretli, jeho mama sa mu ospravedlnila, že ho opustila pri narodení a ukľudnila ho, že to, čo mu povedal otec nie je pravda. Nasledujúci rok David navštevoval matku a sestru cez víkendy. 5. júna 1975, pár týždňov potom, ako sa spojil so svojou rodinou, začal zapaľovať ohne opäť. Počas toho, ako hľadal svoju rodinu, našiel si prácu ako strážnik na letisku J.F. Kennedyho, pracoval od polnoci do ôsmej ráno. Spoločnosť mu v tom čase robil strážny pes, ktorého brával na pochôdzku. Povedal, že to bolo po prvýkrát, keď začal počuť hlasy.
V novembri 1975 sa rozhodol napísať list otcovi, v ktorom mu hovorí o mizernom živote, aký žil. List začínal "Drahý otec, je chladno a pochmúrne v New Yorku, ale to je v poriadku, pretože počasie sedí na moju pochmúrnu náladu. Ocko, na svete sa začína stemnievať. Cítim to stále viac a viac. Ľudia v sebe pestujú nenávisť voči mne. Neveril by si, koľko ľudí ma nenávidí. Veľa z nich ma chce zabiť. Tých ľudí vôbec nepoznám, ale oni ma stále nenávidia. Väčšina z nich je mladých. Idem po ulici a oni na mňa pľujú a kopajú ma. Dievčatá na mňa pokrikujú, že som škaredý a najviac ma týrajú. Chlapci sa len smejú".
Na vianoce 1975 začal počúvať hlasy. Prišiel do Co-op City s nožom zastrčenom v kabáte a napadol zozadu ženu. Nezabil ju, len ju zranil. Kričala, chvíľu sa s ním bila. Vystrašilo ho to a utiekol k autu. Tento útok nebol oficiálne zaznamenaný, iba David o ňom vypovedal. Žena nebola vážnejšie zranená, ani nebola hlboko porezaná týmto neohrabaným útokom.
Po tomto útoku našiel druhú šancu. Michelle Formanová kráčala po moste, kde ju David prenasledoval a napadol ju zozadu. Uštedril jej viacero bodnutí kým nespadla na betón. Útok prežila a David si zatiaľ skočil na večeru a dal si veľkú porciu jedla.
V r. 1976 sa David presťahoval zo svojho bytu na Barnes Avenue. Úplne opustil New York a dostal byt na 35 Pine Street v Yonkers a táto adresa bola posledná pred jeho pobytom vo väzení. Pred bytom v Yonkers mal byt v New Rochelle, kde stretol Jacka Cassara, ktorý bol neskôr v "Davidových fantáziách" známy ako "Kapitán Jack Cosmo, veliteľ armády psov-démonov. V dome v Yonkers stretol muža, ktorý býval vedľa a volal sa Sam Carr a pracoval pre Generála Jacka Cosma. Sam Carr bol "najväčší predstavený Diablovej légie". Taktiež stretol muža menom Robert Neto, ktorý býval na 18 Wicker Street a David ho videl ako Joquina alebo Jokera. Joker bol kedysi démon Číslo Dva zodpovedajúci sa Generálovi Jackovi Cosmovi. Joquin sa delil o dom s iným princom temnôt známym iba ako Vojvoda Smrti. Vedľa vo dverách bol domov zlého Johna Wheatiesa, ktorý prevádzkoval hotel pre démonov, ktorí trýznili Davida.
David veril, že pes Sama Carra bol jeho pán a zlé sily mu cez neho posielali rozkazy. Neustále psie brechanie nedalo Davidovi spávať. A tak to viedlo k vražednej životnej dráhe Davida Berkowitza. Väčšinou sa jeho obeťami stávali muži a ženy vyberaní náhodne pri chôdzi, alebo sediaci v odstavených autách. Zastrelení z bezprostrednej blízkosti. Polícia nemala žiadnych svedkov, žiadneho podozrivého a žiaden motív kým nenašli na mieste činu list, v ktorom bolo tiež :"Ja som netvor. Som Samov Syn a milujem lov." a tvrdil, že jeho otec Sam mu nariadil zabíjať, po tom, ako ho agresívne týral. Druhý list Samovho Syna dostal novinár Jimmy Breslin.
K zatknutiu Davida priviedla políciu náhoda. Po dvojnásobnej vražde v júli 1977 svedkyňa zbadala muža, ktorý naskočil do blízkeho auta, ktoré práve dostalo pokutu za parkovanie vedľa hydrantu. Oznámila to polícii a nasledujúci deň bol zatknutý. Keď ho zatkli sedel vo svojom aute a povedal len "Máte ma." Polícia v aute zaistila bulldog kaliber 44 a na prednom sedadle list, napísaný rukopisom Samovho Syna. Zajali Berkowitza, tichého, usmievavého muža, ktorý býval sám v špinavom byte zahrabanom v smetiach a postriekanom šialenými graffitmi. Berkowitz polícii povedal, že svoj alias si nevzal po svojom adoptívnom otcovi, ktorého nenávidel, ale po majiteľovi psa. Sudca ho určil duševne zdravým a poslal ho do väzenia na 365 rokov.
SERIAL KILLER
